V Lisabonskej zmluve sa tiež stanovil spôsob, akým sa služba vytvorí:

„Organizáciu a fungovanie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť upraví Rada rozhodnutím. Rada sa uznáša na návrh vysokého predstaviteľa po porade s Európskym parlamentom a po získaní súhlasu Komisie.“

V roku 2010 sa podnikli niektoré dôležité kroky. 25. marca zaslala vysoká predstaviteľka Rade návrh na zriadenie ESVČ. Návrh, ktorý bol výsledkom dlhých rokovaní a diskusií s jednotlivými dotknutými útvarmi, obsahoval podrobný opis zloženia ESVČ, spôsobu výberu a postavenia jej zamestnancov, ako aj spôsobu zapojenia členských štátov a ďalších európskych inštitúcií. Význam ESVČ bol tiež z návrhu jasný:

„Pomôže pri posilňovaní postavenia Európskej únie na svetovej scéne, dodá jej výraznejší profil a umožní jej efektívnejšie presadzovať jej záujmy a hodnoty.“

8. júla 2010 prijal Európsky parlament uznesenie, ktorým tento návrh schválil, a pripojil k nemu vlastné pripomienky týkajúce sa vymenúvania zamestnancov, financovania zahraničných delegácií a riešenia potenciálnych sporov.

Rada Európskej únie prijala 26. júla 2010 rozhodnutie, ktorým sa potvrdil návrh vysokej predstaviteľky, a to aj s pozmeňujúcimi návrhmi Európskeho parlamentu. Rozhodnutie okamžite nadobudlo účinnosť. ESVČ začala oficiálne fungovať 1. januára 2011.