Funkcia „vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku“ bola vytvorená Amsterdamskou zmluvou, ktorá nadobudla platnosť v roku 1999. O desať rokov neskôr sa na základe Lisabonskej zmluvy vysokému predstaviteľovi pridelili nové významné oblasti zodpovednosti, čím sa jeho úloha rozšírila. Odvtedy je oficiálnym názvom tejto funkcie „vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku“ a zahŕňa aj funkciu podpredsedu Komisie.
V deň nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy – 1. decembra 2009 – sa oficiálne začala vykonávať aj rozšírená funkcia vysokého